Hlavná stránka | Kalendár |

Zhrnutie Konferencie '2002 Téma: Modlitba, ktorá mení históriu

Počas posledného roku vedenie Koncertov modlitieb a chvál prijalo, že má v našej službe a na samotných koncertoch položiť väčší dôraz na modlitbu. Modlitba nikdy nebola populárnou vecou a určite tie najúčinnejšie modlitby sú vyslovované v tajnosti v našich komôrkach. Predsa sme však videli, že máme kresťanov povzbudzovať k modlitbám a zdôrazňovať význam modlitby v duchovnom živote každého z nás. V súlade s týmto smerovaním určite nikoho neprekvapila téma konferencie: Modlitba, ktorá mení históriu. Túžbou bolo, aby sa samozrejme o modlitbe nie len teoretizovalo, ale aby sme sa aj modlili.

Minulý rok bola Konferencia Koncertov modlitieb a chvál organizovaná v úzkej spolupráci s vedúcimi tímu úspešnej brnenskej konferencie „Hrejte dobře a zvučně“, ktorá práve končila svoje pôsobenie v Českej republike. Myslím, že obe strany boli spoluprácou požehnané a preto aj tento rok prišli niektorí českí lektori viesť viaceré semináre a workshopy. A z našej spolupráce sa pomaly stáva vzťah. Všetci veríme, že sa bude úspešne rozvíjať aj ďalšie roky.

Na predkonferenčných modlitbách sme prijali obraz modlitebných čaší pred Božím trónom, z ktorých sa vylievali naše modlitby a príhovory. Preto sme sa rozhodli po bokoch konferenčného pódia postaviť 2 veľké modlitebné čaše a okolo nich sme dali biele stuhy, na ktoré mohli účastníci písať svoje modlitebné predmety.

Konferencia začala vo štvrtok seminárovou časťou s umeleckými dielňami. Veríme, že umenie vo svojej veľkej variabilite patrí aj do Cirkvi a umelecký prejav je veľakrát prirodzeným prejavom pôsobenia Božieho Ducha v nás. V tomto čase prebiehali aj semináre prorockej školy, ktorú viedol Stefan Driess (riaditeľ prorockej školy Študgartského zboru Petra Wenza).

Prvý večer s témou: „Božie srdce pre národy“ bol pre mnohých šokujúci. V rámci chvál bol do programu zaradený tanec, ktorý upútal nielen svojou profesionálnou úrovňou, ale aj duchovným posolstvom. To čo vyjadroval musím nechať na rozsúdenie každého, kto sa daného večera zúčastnil, no tím vedúcich konferencie (John MacFarlane, Stefan Driess, Ad de Bruin, John de Jong a SR COPP) s obsahom posolstva nesúhlasil. Druhý večer, po mnohých objasňujúcich rozhovoroch so zainteresovanými, bolo verejne čítané nesúhlasné stanovisko a ospravedlňujúce vyhlásenie pre chybu, ktorej sa vedenie COPP dopustilo, keď súhlasilo so zaradením tohto tanca do programu.

V piatok dopoludňajšie umelecké dielne poobede vystriedali vyučujúce semináre na  rôzne témy súvisiace s konferenčnou problematikou, ktoré pokračovali aj počas sobotného popoludnia.

Na večernom koncerte John de Jonga s pozbieranými českými a slovenskými hudobníkmi sme zažili úžasný Boží pokoj. Ja som sa spolu s ďalšími cítil ako na brehu rieky, vnímal som jej zvuk, kochal som sa v Božej dobrote a kráse. Áno, bola to rieka Božieho Ducha, ktorá občerstvovala naše srdcia. Tento pocit by som za nič na svete nevymenil. Božie slovo nás vyzývalo: „Nebuď žalobca ale príhovorca!“ a takmer všetci sme sa rozhodli stáť v príhovoroch za našich blízkych priateľov a súrodencov v Kristu. Aj na základe tejto výzvy sa plnili modlitebné čaše bielymi stuhami. Do tejto atmosféry Stefan Driess z pódia ohlásil konkrétne slovo poznania a prorocké slovo jednej sestre. Napĺňala nás bázeň a zároveň veľká radosť, že Boh k nám tak konkrétne hovorí. A bolo vidieť, že slovo sa presne trafilo a prinieslo uzdravenie, povzbudenie a usmernenie.

V sobotu ráno nám slúžila hudobná skupina Tretí deň, pastor Michal Kevický viedol Boží ľud do modlitieb. Na tento čas prirodzene nadviazal a všetkých svojim posolstvom na centrálnu konferenčnú tému povzbudil bývalý dlhoročný misionár z Ugandy – Ad de Bruin. Ad dokázal všetkým Slovákom, že má lepšie naštudovanú slovenskú históriu ako priemerný vysokoškolák a svojim svedectvom z prebudenia v Ugande dokazoval, že modlitby naozaj menia históriu národov.

Jedným z krokov viery bol aj sobotný večer. Rozhodli sme sa, že na tento večer nebudeme pred konferenciou pripravovať program, ale že ho budeme v tíme vedúcich konferencie spoločne viesť, ako nás povedie Boží Duch. V modlitbách počas konferencie sme prijali určité usmernenia a vízie, ktoré však boli dosť strohé a nedávali nám ucelený celok. Jeden z nás videl dievča, ktoré tancuje so slovenskou zástavou, druhý vnímal, že Boh uvoľní radosť. Tretí z nás povedal, že sa Boží ľud bude veľa modliť. A padli aj nápady – môžeme odstrániť stoličky, modlitebné stuhy môžu ľudia držať nad hlavami, mali by sme sa modliť aj za voľby...

A večer bol tu. Skupina Koncertov modlitieb a chvál viedla chvály. „Poďme a vystúpme do chrámu nášho Boha, s radosťou vchádzajme do Jeho nádvorí!“ Po úvodných radostných chválach sme viedli ľudí do uctievania, po ktorom sme pri prvej rýchlejšej piesni vnímali prichádzajúcu nefalšovanú radosť. John de Jong povedal: „Odstráňme stoličky!“ A začal tanec radosti. Božia prítomnosť bola v sále tak evidentná, že ani 15 minútová vynútená prestávka (výmena kapiel) ľudí nevyviedla  z pred Božieho trónu a John de Jong plynule pokračoval vo chválach. A prišiel signál: „Vylejte modlitebné čaše!“ a ľudia prichádzali, brali modlitebné predmety a predostierali ich pred Bohom tak, že ich dvíhali nad hlavy. Nasledoval asi hodinový čas príhovorov, všetci sme s novou horlivosťou volali na nášho Otca a prihovárali sa. A zrazu sa objavila tanečníčka so slovenskou zástavou. Všetci sme razom boli uvedení do silných príhovorov za Slovensko a za nadchádzajúce voľby a to všetko v „chrámovej“ atmosfére uctievania. John spieval jednu pieseň za druhou a Boží ľud sa modlil a modlil. Potom zbierka, ktorú uvádzal John MacFarlane. Ľudia prichádzali pred pódium ako v chráme, a hádzali do nádob „kňazom“ svoje obete. Dávali sme to najlepšie! Nechcelo sa nám končiť.

Po skončení sme v tíme vedúcich ďakovali za predivné Božie vedenie. Uvedomili sme si, že všetko, čo nám Boh pred večerom čiastočne odkrýval sa naplnilo takým spôsobom, ktorý by asi nikto nedokázal narežírovať. Takto dobre fungujúci tím vedúcich sme ešte na konferencii nikdy nemali, bola to pre všetkých nás veľká škola tímovej práce a aj dôkaz, že Boh chce takto skrze vedúcich slúžiť.

Nedeľné bohoslužby sa konali opäť v zaplnenej veľkej sále Istropolisu. John MacFarlane spolu s košickým Mirom Tóthom vytvorili výborný tandem. Po prvýkrát sme dokázali vo veľkej dynamike dodržať vymedzený čas a záver sa napriek neúprosnému limitu nikomu nemohol zdať uponáhľaný. Slovo o modliacej sa Cirkvi bolo správnou bodkou za celou, myslím, že úspešnou konferenciou.

Na záver mi ešte nedá poďakovať nášmu nebeskému Otcovi, ako dopadli voľby na Slovensku. Pre mnohých z nás je to zázrak a vidíme vo výsledku Božiu odpoveď aj na naše príhovory.

Marek Krajčí